Zmáčaná strachom
padla na zem
nebadaná prachom
zarosila krásny lém.
A len tíško Bohu šepká
vyznaní tých na večnosť
veď ona preňho je tá
ktorej chce dať bezpečnosť.
Slza ďalšia zmizla z tváre
nepatrí jej nikdy viac
veď ten Veľký má ich stále
všetky vie ich spočítať.
Stále hudie dookola
slová známe prastaré
už sa z toho zamotala
bolo to len nedbalé.
V tom sa sama seba pýta
či srdce nehorelo jej
keď ten čo ju denne víta
bol ten slávny Spasiteľ.
Poďte, pravoťme sa!-hovorí Pán.
Ak budú vaše hriechy sťa šarlát,
budú obielené ako sneh,
ak sa budú červenať sťa purpur,
budú ako vlna (biele).
(Iz 1;18)
Michaela Jana Rolčeková
Zmietaná
26.06.2011 20:28:24
Komentáre