Sľúbila som čo som sľúbila a tak som tu a píšem. Možno niekomu pomôže môj článok a niekto sa možno skvelo zasmeje.
No stále to spĺňa zámer alebo nie? :)
Takže ako dopadol včerajšok? Dopadol ako dopadol. Nestretli sme sa. Nechápem to lebo som sa modlila aby sme sa nestretli. Pán mi to splnil no naraz ma akosi trápilo, že som ho nevidela. Zvláštne. No videla som ho asi dve sekundy ako prešiel cez sakristiu. Čuduj sa svet večer som sa dokopala napísať mu. Odpísal a ja som asi päť minút kukala na ten monitor ako zmyslu zbavená. Potom som sa akosi dala dohromady a odpísala mu. V tom mi prišla od neho správa, že je veľmi rád, že som tam bola lebo ma smel pozorovať celú svätú omšu. Bola som šokovaná a mierne vyvedená z rovnováhy.
No chápete to?
A tak som sa pousmiala a jemne mu naznačila, že takéto slová mi nepomáhajú vyliečiť srdce ba ma ešte viac zraňujú. Pochopil. Nečakala som to ale pochopil. A tak naša konverzácia pokračovala ako obvykle.
A zopár ďalších komplimentov za včerajší večer ktoré mi boli povedané osobne? Napríklad som bola celá nadšená lebo to bola krásna sv. omšička a tak som pribehla ku kamarátovi a chytila sa ho. Jemne. Ako keby ma sprevádzal na parket. Bolo to milé. Mám ho rada. Je to skvelý kamarát a veľmi si ho vážim. Je síce asi o 16 rokov starší no perfektne si rozumieme.
Takže ma tak viedol a zrazu len: ,, Teba som ešte nikdy neviedol." Zasmiala som sa a len odpovedala: ,, O nič si neprišiel." A on sa na mňa pozrel a hlas mal jemne rozochvený hovoriac: ,, Ako to, že nie? Veď si predsa taká krásna."
Mala som jediné šťastie, že tam vonku bola tma. Celá som sa zapýrila. Bolo to milé a veľmi mi to zalichotilo. Celý večer ma pozoroval a vždy keď som sa usmiala i on mi opätoval úsmev. Bolo to roztomilé.
No a o pár minút išiel okolo mňa jeden brat kapucín so slovami: ,,Miška tá blúzka je krásna." Začala som sa smiať lebo to bola mikina. Hoc vyzerala tak trošku ako blúzka a tak som so smiechom v slovách povedala: ,,Lenže to je mikina ale vďaka." Iba sa usmial a zakričal, že on sa v tom veľmi nevyzná, čo mi bolo v tom okamihu samozrejme ihneď jasné.
A tak ubiehal príjemný večer a zrazu na mňa doľahla akási samota. Do očí sa natlačili slzy a ja som zrazu nevedela, čo robiť. Ako sme odchádzali už konečne domov bola som celá zmätená no šťastná. Slzy, ktoré boli len na krajíčku sa mi podarilo zadržať. Po dlhom čase slzy šťastia. A od včerajška už len túžim po premene.
Verím, že príde. Keď bude ten správny čas Pán si ma premení :)
Chaoticky nevysporiadaná Michaela Jana
Niečo sa skončilo...
23.01.2011 16:36:40
Niečo sa včera skončilo a iné začalo... Už len aby mi horlivosť ostala... :)
Komentáre
Michaela Jana
vasilisa26
joan