Viete čo? Patrí vám veľké ďakujem.
Posledné dni boli, ako horská dráha a nemať blog kde sa vybúrim z emócií tak asi začnem navštevovať psychiatra.
Som šťastná, že som sa po dlhom čase dokopala k tomu aby som znova písala. Baví ma to a hlavne ukľudňuje. Ale čo som nečakala? Vaše komentáre. Zostala som s otvorenými ústami keď som otvorila mail a videla tam, že mi niekto napísal niečo k článku. Zostala som sedieť a bála sa otvoriť ten mail a prečítať si reakciu. Zvedavosť však vyhrala a ja som s úsmevom čítala. Milo prekvapená a povzbudená. Potom už len prispieval článok za článok.
Písala som ako o dušu a snažila sa vypísať zo všetkých emócií.
Vždy ma to ukľudnilo a bola som z časti dosť zvedavá na vaše emócie. Vždy keď som si ich prečítala bolo to super a potešilo ma to.
Možno ste si to ani neuvedomili ale vaše reakcie mi veľmi pomohli a povzbudili ma. Poviete si, že je to čudné a ja vám len odpoviem. No a čo?
Väčšina ľudí, čo mi napísala je určite odo mňa staršia a má viac skúseností a ja sa z toho teším lebo ma môžete veľmi povzbudiť v živote a posunúť možno ďalej. Vážim si každú radu i reakciu. Predsa len mám sedemnásť rokov a celý život pred sebou. Som vo veku kedy ma všetko trápi a robím si z toho ťažkú hlavu. Hoc mám v marci osemnásť i tak ma moja asi sentimentálnosť neopúšťa a kdesi v hĺbke srdca dúfam, že ani neopustí.
Bez tej sentimentálnosti by som nebola schopná písať to čo píšem a písať tak ako píšem.
No takže obrovské ĎAKUJEM patrí všetkým, ktorý si čítajú moje výlevy na tomto blogu a dúfam, že vás snáď niečo osloví, povzbudí a že vám vrátim vaše perfektné rady.
Vaša Michaela Jana
Venované vám všetkým..
16.02.2011 14:24:47
... Lebo ste to vy !!
Komentáre
joan
a v tom života hľadaní-všetci sme skúsenejší-ako vlani
a emocie??
či s nimi-či bez nich-každý svoj život nie ľahko žije..
každý hľadá..
tak hľadaj..
to moja rada.. :-))))))
spolu s tebou