On: Počuješ ma?! Otvor oči! No ták...(napäté ticho)
Ja: (vzlyk a následné prebudenie) Kde som?
On: Pri mne láska. Som pri tebe. Som tak rád, že žiješ. Lekári sú na ceste..
Ja: Lekári? Čo sa stalo? (pootočiac hlavu prameň krvi na zemi)
On: Asi si sa o niečo porezala. Nechtiac. Podľa všetkého si varila keď ti prišlo asi nevoľno z tepla a spadla si na zem pričom nôž letel tiež.
Ja: Nehoda? Nôž? Variť? Ja?!
On: Alebo mi chceš povedať niečo iné?
Ja: Aj by som chcela no bojím sa. Budeš ma milovať i po tom?
On: Myslíš, že keby nie bola by si tu?
Ja: Neviem.. Ty si ma zachránil?
On: Zastavil som ti krvácanie. Hoc krv sa ďalej rúti potokom no malo by ti to pomôcť než príde záchranka. Milujem ťa a budem s tebou nech by sa dialo čokoľvek.
Ja: Aj ja ťa milujem. Si mojím všetkým. Bojím sa, že zomriem. Že po tom všetkom, čo bolo ma pošlú priamo do pekla. Čo ak sa moja duša nedostane k Bohu?
On: Sľubujem, že sa dostane. No tým sa trápiť nemusíš. Budeš mať ešte dosť času aby si to všetko zmenila.
(Hlboký nádych ženy a odpadáva. Prichádza sanitka. Berú ju okamžite do nemocnice. V sanitke sa ešte na chvíľku zobudí)
Ja: Kde si? Bojím sa!
On: Tu som! Som pri tebe. Presne ako vtedy! Aj teraz som s tebou!
Ja: Kto vlastne si? Nikdy som nemala priateľa. Žila som sama.
On: Ja som ten, ktorého si tak veľmi milovala a snažila sa žiť iba pre mňa.
(Rozhovor pokračoval ďalej no uverejňovať ho nebudem. Lekárka pichla dievčine nejaké sérum aby zaspala. Lebo si myslela, že dievča blúzni z veľkej straty krvi. V nemocnici. Bolo presne 15:00)
Ja: Opustil si ma! Prečo si ma opustil?! Som sama! Bez všetkých! Kde si?!
On: Tíško ja som s tebou..
Ja: A kde sú tí takzvaní priatelia? A duchovný otcovia? Rodina? To ma všetci opustili?
On: Nie všetci nie. Som tu ja!
Ja: A kto si vlastne ty?
On: Som ten, ktorý ti zachráni život. Umrel som za teba na kríži. A umriem pre teba znova. Ak mi to dovolíš.
Ja: Budem žiť? Zomriem? Bojím sa..
On: Chceš zomrieť alebo žiť?
Ja: Neviem. Nikoho nemám. Som úplne sama.
On: A čo keby si začala slúžiť mne? Bola by si mojou priateľkou. Tou, ktorá by ohlasovala svetu moju veľkú lásku, ktorú ti dám pocítiť.
Ja: Ježišu môj, ja nie som hodna..(plač)
On: Ale čo by si nebola! Každý jeden človek je hoden mojej lásky. Každý človek je hoden novej šance. Choď do sveta a hlásaj evanjelium. Pomáhaj! Rob veci s láskou nie s krikom!
Ja: Hľa služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.
(Prístroje začali pípať. Dievča zomieralo no v očiach mala slzy a na perách úsmev šťastia. Po pár hodinách našli z ničoho nič vrecúško s krvou, ktorú táto žienka potrebuje. Lekárom sa podarí na poslednú chvíľu zachrániť ju. Po niekoľko mesiacoch ju púšťajú z nemocnice s podmienkou toho, že bude navštevovať psychológa. Súhlasí a pravidelne k nemu chodí. Rozpráva mu o tom všetkom a pomaličky premieňa nielen seba ale i jeho. Psychológ zisťuje hĺbku lásky tejto ženy a aj jej viery. Po pár rokoch pri adorácií)
On: Počuješ ma?
Ja: Pane si to ty? Dlho si sa neozval.
On: Čakal som na správnu chvíľu.
Ja: Počúvam ťa Láska.
On: Chce sa mi plakať milovaná. Stratila sa láska. Svet je šedý. Kde sú všetky moje farby?
Ja: Stratili? Kde? Veď sú všade navôkol.
On: To sú falošné farby. To sú farby zla. Kde je láska? Chcem plakať keď pozerám na svoje dietky.
Ja: Ježišu môj, ako zmiernim tvoju bolesť?
On: Choď a miluj! Dnes je ten čas na zmenu! Toto nie je len pre teba i pre svet! Dnes začni odznova!
Komentáre
áno
a predovšetkým
seba
rada maj..
všetci sme tu pre Lásku zrodení..
radosť
Veď láska je ten veľký dar
s túžbou aby jeden z nás
iného vždy miloval. :)