Ale nie. Klamem. Bola chladná noc. Mladí rodičia žili v skromnom jednoizbovom byte. Žienka mala silné kontrakcie a tak ju manžel chcel previesť do nemocnice. Nemal však auto a taxík si nemohol dovoliť. Tak žena rodila doma. Volala sa Miriam a otec bol Jozef. Pôrod prebehol v poriadku. Narodila sa im dcérka. Volala sa Terézia. Krásne a zdravé dievčatko.
Asi tri týždne po pôrode išli aj s dcérkou do kostola. Dali dcérku pokrstiť a obetovali ju Bohu. Dievčatko rástlo ako z vody. Keď mala päť rokov rodičia v nej objavili obrovský dar hudby. V ôsmich rôčkoch ju prihlásili na umeleckú školu a kúpili jej gitaru. Terezka bola veľmi vďačná svojim rodičom lebo hudbu veľmi milovala. No prišlo to. Krízové obdobie. Z malej Terezky vyrástla mladá žena. Mala presne pätnásť rokov keď pocítila túžbu naplno patriť Bohu. No zároveň túžila spoznať, čo to je skutočná láska ženy a muža. Bojovala v týchto dvoch povolaniach a jednu chvíľu jedno kričalo viac ako druhé. Jediné, čo jej dávalo ešte ako takú nádej a chuť kráčať ďalej bola hudba. V sedemnástich si založila spolu s priateľmi z kostola kapelu. Nakoniec však raz po chválach zostala v chráme zlomená. Kričala, nariekala a prosila ba priam rozkazovala Bohu aby jej odpovedal. Aby nemlčal a povedal jej kam má ísť. Nekonečný však stále mlčal a milo sa na Teréziu usmieval.
Raz pri sviatosti zmierenia sa Terézia zdôverila svojmu spovedníkovi, že už nevládze. Že už neverí, že Boh existuje. Unavuje ju zbytočne sa modliť a to všetko bez efektu. Ten muž sa vtedy na ňu zahľadel a len tíško povedal: ,, Pán je tvoja záštita, tvoja ochrana. " To bola jediná vec, ktorú tento kňaz povedal a nakoniec pokračovali v sviatosti zmierenia ďalej. Terézia vtedy ešte nechápala.
Keď mala osemnásť prisnil sa jej sen, ako vstupuje do kláštora. Na druhý deň o tom povedala svojej mamičke a rozplakala sa, že ona nechce. Že Pán sa musel spliesť. Že ona chce muža a deti a chce žiť podľa príkladu svojich rodičov. Matka na ňu len zhovievavo a s láskou pozrela. Pohladila ju po vlasoch a nič nepovedala. Pritúlila si ju k sebe a kolísala v náručí presne ako kedysi keď Terézia bola ešte maličká.
Dni sa pomaličky míňali a mladej dievčine v hlave vŕtal stále jeden jediný sen. Až raz kľačiac v chráme prišla k nej jedna sestra a darovala jej kríž. Nepoznali sa dobre. Možno sa raz alebo dva krát rozprávali no i to nie veľmi. Kríž zobrazoval Najsvätejšiu Trojicu.
Otec + Syn + Duch Svätý
So slzami v očiach si kľakla a rozplakala sa zadúšajúc sa vlstnými vzlykmi. Plakala a plakala a plakala. Nakoniec sa postavila a prišla ku kňazovi vo farnosti.
Pozrela na neho so slzami v očiach a rozhodne povedala: ,, Chcem ísť na misie. Na to najtvrdšie miesto. Tam kde vôbec nepoznajú môjho Pána. "
Kňaz sa usmial a neodvrával. Podal jej lístok s telefónnym číslom a odišiel. Mladá Terézia ho dlho žmolila pokiaľ sa odvážila vziať do ruky mobila vytočiť číslo. No nakoniec tak urobila. Na druhej strane telefónu sa ozval mužský hlas. Ihneď mu povedala, čo žiada. Muž sa zaradoval a hneď sa dohodli na stretnutí. Na druhí deň sa stretli no slová muža ju prekvapili: ,, Ak teda chceš ísť poď ihneď! Zanechaj všetko, čo máš a buď Božou dcérou!" Terézia chvíľku váhala no nakoniec povedala svoje rozhodujúce - áno- a šla za mužom. Doviedol ju do odľahlej časti Anglicka. Pozrela vôkol a takmer odpadla. Nikde skoro nič iba nejaké staré domy. Všade samé šamanské a satanistické znaky. Do očí sa jej nahrnuli slzy. Zostala sama na cudzom mieste. Obyvatelia tejto časti si všimli, že niekto k nim prišiel. Pozreli na ňu a pousmiali sa. Veď mladé a krásne dievča. Presne na znásilnenie. Alebo si z nej urobia ľahkú žienku a budú na nej zarábať.
Terézia sa pozrela vôkol seba a zmocnil sa jej strach. No zrazu pocítila akúsi odvahu. Akoby ju pevne zvieral Boh a nedovolil aby sa jej noha zachvela. Postavila sa na kameň a z plného hrdla začala kričať heslá evanjelia vysvetľujúc každé jedno. Kričala cez všetky ich námietky až ich nakoniec utíšila a oni pozorne počúvali. Vzala do rúk kríž a zdvihla ho nad hlavu s hrdelným výkrikom: ,, Môj Bože nech sa tento ľud znovuzrodí z tvojej krvi a z krvi mučeníkov, ako si prisľúbil!" Zrazu k nej pristúpil muž. Mal tmavé oči a tmavší hlas. Začal kričať a zhadzovať ju. Nadávať a smiať sa z jej viery. Ľudia sa k nemu postupne pridávali a ona zaplakala. Po prvý raz po mesiaci, čo tam bola horko zaplakala so slovami: ,,Ach vy hlupáci so zatvrdnutým srdcom. Máte uši a nepočujete, máte oči a nevidíte. Aj keby som vám tu teraz robila obrovské znamenia a zázraky nepochopili by ste!" Dav sa utíšil no muž pokračoval a stále ju zhadzoval. Ona vtedy prísne a bez strachu skríkla: ,, Mlč a odíď od neho." Nastalo ticho. Muž padol na zem. Keď sa prebral nepamätal si nič z toho, čo sa stalo. A tak Terézia s týmito ľuďmi žila dlhé roky. Uzdravovala, vyháňala zlých duchov, evanjelizovala a konala všetko, čo po nej Boh chcel. Keď mala 26 rokov prišiel do tejto časti muž. Vraj jej má pomáhať v tejto časti. Ževraj je ďalším misiónárom. Terézia mu slepo verila. Videla v ňom len to dobré nevidiac to zlo, ktoré je v ňom. Tento muž pomaličky rozkopával komunitu, ktorú tam Terézia vybudovala. O štyri roky neskôr presne keď mala Terézia 30 rokov prišli všetci obyvatelia a vyvliekli ju von. Obvinili ju, že je posadnutá zlým duchom a že sa rúha Bohu. Vraj scudzoložila s nejakým mužom, ktorý sa priznal hoc krivo. Mnohí ľudia proti nej krivo vystúpili a tak mladú ženu odsúdili na smrť ukameňovaním. Bola to zdĺhavá a veľmi bolestivá smrť. Terézia však počas kameňovania nepovedala ani jediné slovo. Tesne pred tým než vydýchla povedala: ,, Otče, nech krv mučeníkov, prosím, očisti ich lebo nevedia, čo robia!" Zomrela. Mladá 30 ročná mučeníčka. No teraz sa teší a chváli Najvyššieho v nebi a usmieva sa orodujúc za každého jedného z nás.
*****************************************************************
Tento príbeh je vymyslený. Písala som ho ja a neviem, či sa niekedy niečo také udialo. Má pripomínať určité črty umučenia nášho Pána a jeho života. Dúfam, že vás tento príbeh osloví a nájdete v ňom túžbu byť ešte viac Boží..
Pán Ježiš Kristus nech vás i s Najsvätejšou Matičkou na vašej ceste sprevádzajú †
Komentáre