Veľkosť nespočíva v inteligencií..

Už dávnejšie som spoznala muža, ktorý výrazne zmenil môj život. Mnohí o ňom tvrdia, že je blázon no ja viem, on je ten pravý.

Po niekoľkých rokoch je snáď prirodzené, že niekoho poznáme lepšie ako vlastnú dlaň. Vždy keď nad ním uvažujem prestávam od úžasu dýchať. Stačí, keď si predstavím jeho krásne modrasté oči, ktoré sú akoby odrazom jeho čistej duše. Viem, kedy sa usmieva, lebo je šťastný. Poznám však i ten poloúsmev, keď ho niekto sklame. Vždy som žasla nad čírosťou jeho pohľadu.

Je to muž s veľkým M. Nikdy som nepoznala nikoho z koho slov plynie toľko lásky, pochopenia a povzbudenia. Niekedy len ticho rozmýšľam ži azda môže byť niekto taký vrúcny a otvorený pre pomoc druhým. Ako by sme povedali na psychológií je to náboženský typ človeka, no i napriek tomu stojí nohami pevne na zemi, odovzdávajúc svoje srdce i život druhým ľuďom. Neviem si ho predstaviť, ako by bol niekde sám. Neustále si je v niečej spoločnosti a ak náhodou je sám, zazvoní mu mobil a v ňom niekto prosí o radu.

Občas neverím, že na svete existujú anjeli, no ako náhle sa dostanem do jeho objatia, cítim bezpečie, nehu, oporu a hlavne ochotu znova sa pre mňa obetovať.

Dokážeme stráviť v rozhovoroch nekonečne veľa hodín. Doteraz a už je to takmer päť rokov sa nenaskytla chvíľa kedy, by sme si nemali, čo povedať.

Pamätám si jednu situáciu kedy som bola úplne zúfalá. Netušila som, čo robiť, ako sa zachovať. A tak som sa ako malé dieťa vrhla do jeho náručia so slovami: ,, Čo robiť? Rodičia sa rozvádzajú a ja neviem ako ďalej. Nevládzem." Rozplakala som sa a doteraz si pamätám jeho pohľad jemne zarosený slzami. To bola chvíľa, kedy mi prvý raz nevedel čo povedať. Plakal so mnou a asi po hodine ma pevne zovrel a zašepkal: ,, Odpusť svojim rodičom. Oni iba nepochopili správne zákon lásky. Odpusť im, prosím, lebo inak budeš trpieť ty a aj rodičia." Bola som šokovaná zdvihla som pohľad a zahľadela sa nechápajúc, o čom hovorí. Nemusela som nič povedať, on to dávno vedel. Vtedy som zistila, že niekedy stačí slovo alebo veta, aby sa zmenil celý život.

Asi až vďaka môjmu vzácnemu priateľovi som spoznala podstatu priateľstva. Až vďaka otvorenosti a láske, ktorou ma zahrnul som zistila, kým som. Je veľká vzácnosť poznať srdce toho druhého a smieť sa ho dotknúť. Treba však dať pozor, aby sme ho nezranili. Samozrejme, že vzťah s týmto mužom nebol úplne dokonalý a super. Prišlo aj veľa chvíľ, kedy sme sa nepohodli. Rozčuľovala ma a šte stále rozčuľuje tá jeho až prílišná obetavosť. Keď som videla, že je unavený a predsa ochotný druhým ísť pomôcť. Dlho som taktiež nedokázala prehryznúť, keď niečo obetoval pre dobro iného a potom mi o tom rozprával, ako keby uzdravil polovicu sveta. Prišiel však čas, kedy sa mi podarilo toto všetko prekusnúť a tolerovať. Charakterizovala by som ho vetou: Láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nie je nehanebná, nevystatuje sa. Láska všetko verí, dúfa a vydrží. Nikdy nezanikne.

Vždy bol a aj bude svetu neviditeľný lebo lásku nemožno vidieť. Nedá sa poznať tak ľahko. No ja som stretla muža, ktorý jej má na rozdávanie a navždy zostane neodlúčiteľnou súčasťou môjho života.

Michaela Jana Rolčeková