Veľkosť nespočíva v inteligencií..

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

16.januára 2011

Len menšie vylievanie pocitov. I to treba raz za čas aby sa duša ukľudnila!
Nenávidím ten pocit viny. Viny o ktorej neviem. Som si vedomá svojich pádov a prehrešení. Som si vedomá svojich hriechov a vín. Uvedomujem si svoje prešľapy voči priateľstvu. Trápi ma, že nie vždy dokážem byť taká akú ma ten človek potrebuje. Trápi ma, že často zrádza dôveru druhého človeka. Čo už potom dôveru Boha?!
Ale zasa odbáčam od podstaty. Dnes.. Znova.. Nie že by som bola úžasná a bezchybná ale kde som zase spravila chybu?!

To som až tak bezcitná, že už si ani neuvedomujem keď niekomu ublížim. Alebo som jej ublížila tým, že som sa jej nezverila? Lenže sú veci, ktoré sú len v mojom vnútri a nedokážem tak o nich rozprávať. Neviem ich vyjadriť slovami. Často ani nechcem lebo to až priveľmi bolí. Nechcem svoj kríž hádzať na niekoho, kto má dosť svojich bojov a bolesti.
Často však tá naša priateľka alebo priateľ potrebujú počuť práve to, čo trápi nás. Počuť, že nie sú sami, ktorí trpia. Lenže ja som slabá rozprávať sa o tom, čo ma bolí. O tom čo trápi moju mizernú dušu plnú hriechu a pádov. Ako povedať priateľovi, že to čo tak miluje stráca na dôležitosti, že sa vzďaľuje a prestáva cítiť prítomnosť lásky v srdci a nielen zo strany ľudí ale i Boha. Ja som si vedomá toho, že to je všetko hlúposť. Viem, že Boh je pri mne ale čo z toho keď zlý útočí tak podlo, že ma zráža až na kolená do prachu a špiny kde po mne len všetci šliapu.
A čo ak keď to poviem sa stretnem s nepochopením? Aj to sa mi často stáva. Ja už nechcem. Očakávam, že keď niečo poviem tak ma možno ten druhý/á povzbudia. Možno pokarhajú, vynadajú mi za moju hlúposť a pochabosť. Lenže čo ak ma odsúdia. Som ešte veľmi slabá a záleží mi na mienke druhých ľudí o mne.

Som predsa len človek! Tak čo po mne chce?

Ha vypisujem tu do blogu moje emócie, ktoré sa slovami ani zďaleka nepribližujú tomu čo cítim. Miesto toho aby som sa postavila a začala problém riešiť. Som ja vôbec normálna?!

Každodennosť dní | stály odkaz

Komentáre

  1. milá moja,
    Si normálna! Nikto nemá práva chcieť, aby si sa so všetkým zdôverila a nikto nemá dôvod sa za to na teba hnevať. Tak isto by ťa nemali súdiť, aj keď je to vlastnosťou každého z nás. Len ty sama rozhoduješ, komu čo povieš. Nemala by si sa s tým trápiť. Ak to druhá strana nepochopí a chce vlastniť a ovládať ešte i tvoje myšlienky, nie je priateľ, ale vezír.
    Možno žiarli, že ty máš zážitky a ona nie, preto by chcela aspoň z tvojich "omrviniek" prežívať.
    Tvoje vyjadrenie emócií je jasné a mne sa páčilo.
    publikované: 16.01.2011 13:36:19 | autor: vasilisa26 (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. vasilisa26
    Veľmi pekne ďakujem. Ja len, že občas je to také chaotické. Občas chápem, prečo sa tak cíti a taktiež si uvedomujem, že možno to že sa jej nechcem zdôveriť pochopila ako prejav toho, že jej nedôverujem. Lenže ono to tak vlastne nie. Ja sa len bojím rozprávať o svojích emóciach. Lepšie sa mi píše a znázorňuje to čo prežívam v obrazoch. Nie vždy a všetko ide hneď povedať. Lenže keď sa s ňou chcem o tom porozprávať a vysvetliť jej to tak ma ignoruje a nedvíha telefón. Ja už nevládzem tak fungovať. Som si vedomá svojich chýb i prešľapov no občas už čo je veľa to je veľa... Alebo nie?
    publikované: 16.01.2011 13:50:14 | autor: joan (e-mail, web, autorizovaný)
  3. joan,
    zvažuješ, čo povedať a to si myslím, že je správne. Prečo si myslíš, že si iba ty na vine? Prečo neporozmýšľaš, o premenlivej nálade priateľky? Ak je vzťah nevyvážený, dlho nefunguje.
    publikované: 16.01.2011 14:01:33 | autor: vasilisa26 (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014